Makro fotografia je krásna vec. Umožňuje nám vnímať tvary a štruktúry tých najdrobnejších predmetov, pozrieť sa do tváre hmyzu alebo dovnútra kvetiny. Má svoje nezameniteľné čaro a je po všetkých stránkach fascinujúca. No priamo úmerná k jej neopakovateľnosti a kráse je aj jej technická náročnosť, o adekvátnej výbave, ktorá môže stáť nemalé peniaze nehovoriac. Zvládnuť makro fotku na uspokojivej úrovni znamená mnoho úsilia a ešte viac trpezlivosti, z môjho pohľadu je makro asi najobtiažnejšou fotografickou technikou. Hovoríme samozrejme o klasickej makro fotografii, režimu „makro“, ktorý sa dá nastaviť v kompaktoch stlačením gombíka sa to netýka.

Hĺbka ostrosti

Zásadnou vlastnosťou makro objektívov, ktorá ich odlišuje od iných typov objektívov, je zobrazovací pomer 1:1 a veľmi nízka hĺbka ostrosti, pohybujúca sa v rozpätí len niekoľko málo milimetrov. Každý, kto skúšal fotiť s takýmto objektívom nejakého malinkého chrobáčika len tak z ruky vie, že aj ten najnepatrnejší pohyb má za následok preostrenie na inú, ako želanú pozíciu. Nepomôže ani zadržať dych, človek by musel doslova skamenieť, aby zaostril a zaznamenal presne to, čo si želá vo výsledku na fotografii vidieť. Sekvenčné snímanie môže v tomto prípade trochu pomôcť, no nie je to univerzálne spasiteľná metóda, pretože nikdy nezaručí, že z toho množstva nacvakaných záberov bude aspoň jeden použiteľný a napokon – dokázať presne zaostriť a cvaknúť v ten správny moment ešte stále nie je to jediné, čo robí makro fotku takou výnimočnou.

Výsledok zaostrenia makro objektívom so štandardným nastavením na popredie objektu…

…a posun ostrenia na vzdialenejšie miesto na objekte.

Statív

Eliminovať neustály pohyb ľudského tela, ktoré nám tak znepríjemňuje zaostrovanie s makro objektívom je pomerne jednoduché. Stačí použiť statív. Pre eliminovanie pohybu snímaného objektu zasa stačí vybrať si na fotenie v exteriéri bezveterné počasie, prípadne si kúsok prírody priniesť domov, pokiaľ máte vybavené fotoštúdio. Možno si poviete, že fotiť so statívom makro a vonku je záležitosť tak nanajvýš kvetiniek, kamienkov a iných nepohybujúcich sa vecí, no verte mi, že rovnako dobre sa dá týmto spôsobom cvakať napr. aj hmyz, pavúky či iná drobná fauna. Keď budete opatrní a trpezliví, model vám neutečie. Nanajvýš sa trochu pomrví a zívne.

Kombinácia statív + presné a pevné zaostrenie je však len polovicou úspechu. Ako už bolo spomenuté vyššie, makro objektív z podstaty svojej optickej konštrukcie dokáže aj pri vyššom zaclonení produkovať len minimálny rozsah hĺbky ostrosti, čo v praxi znamená, že z fotografovaného objektu bude dokonale ostrý len malý detail a všetko ostatné pred aj za touto rovinou ostrenia sa rozplynie do síce krásneho, ale predsa len bokehu. A tak sa v drvivej väčšine dopracujeme k záberu, kde je síce úžasne ostrá polovica oka vážky, no zvyšok hlavy a telíčko sa stráca v rozostrených štruktúrach, ktoré by nemuseli byť až také rozostrené, lebo potom by bol ten záber krajší… Čo s tým? Zvýšiť hĺbku ostrosti pomocou viacnásobnej expozície objektu s postupným preostrovaním a následne spojiť takto nasnímané fotografie do jednej s použitím techniky focus stacking.

Typický príklad, kedy by focus stacking výrazne pomohol…

Sánky

Nie, nepôjdeme sa sánkovať, ja zimné športy neobľubujem 🙂 Sánky v našom prípade primontujeme pod foťák, konkrétne makro sánky, ktorých je v ponuke niekoľko druhov a typov v rôznych cenových hladinách. Dobrou voľbou sú makro sánky, pohybujúce sa v dvoch osách, okrem klasickej osi Z, teda v rovine osi objektívu – dopredu a dozadu, aj v osi Y, teda doľava a doprava. Tento kolmý pohyb sánok veľmi uľahčuje komponovanie záberu bez nutnosti presúvať statív a tak eliminuje zbytočný ruch okolo objektu. Veľmi dobre však poslúžia aj lacnejšie klasické makro sánky s pohybom len v osi Z. Ten je totiž pre techniku zvyšovania hĺbky ostrosti kľúčový. Ďalší postup je už asi každému jasný – zakomponovaný a na najbližší želaný bod zaostrený objekt snímame postupne viackrát s tým, že pred každým ďalším záberom posunieme fotoaparát na sánkach vpred, čím premiestnime rovinu ostrenia. Tieto posuny sú minimálne, obraz samozrejme kontrolujeme v hľadáčiku, prípadne ak to podmienky dovoľujú, na displeji, preto by mali mať sánky kvalitný prevod a jemné ovládanie. Takýmto spôsobom získame niekoľko záberov, každý postupne zaostrený na iný detail objektu. Stačí ich už len spojiť do jednej úžasnej snímky.

PS: Vypnutie autofocusu a použitie káblovej alebo diaľkovej spúšte je viac ako žiadúce, ale to hádam nemusím pripomínať 🙂

Makro sánky s možnosťou pohybu v osi Z aj v osi Y

Focus stacking

Ako všetko v dnešnej digitalizovanej dobe, aj technika focus stackingu sa dočkala samostatných aplikácií, špecializovaných na tento druh fotomanipulácie. A ako takmer všetko, čo sa týka fotomanipulácie, aj nástroje na automatický focus stacking sa nachádzajú kde? – vo Photoshope. Dobrá správa pre pedantov je, že celý proces je možné vykonať aj „ručne“, no úprimne povedané, bola by to asi dosť makačka, takže my sa uspokojíme s automatizovaným postupom, ktorý nám ponúka práve Photoshop. Proces je to pomerne jednoduchý, s mimoriadne uspokojivým výsledkom, nasledujúci screencast napovie viac:

Využitie techniky focus stackingu je samozrejme oveľa širšie a netýka sa výlučne makro fotografie. Skvelé výsledky táto technika prináša aj pri fotografovaní krajiniek alebo v produktovej fotografii. V krajinárskej fotke sa často spája prenos roviny ostrenia s expozičným bracketingom a tým sa dosahuje súčasne s focus stackingom aj vyšší dynamický rozsah fotografie, ale o tom možno inokedy.

Na záver dva obrázky z mojej nedávnej fotovýpravy, pri ktorých som využil možnosti techniky focus stackingu.

PS: Doba napreduje a technológie sa vyvíjajú, takže aj v technike focus stackingu už existujú rôzne aplikácie pre Android aj iOS, ktoré výrazne uľahčujú fotografovanie touto metódou.